Pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR na vnútroštátnej úrovni

Pôsobnosť právneho odboru

Právny odbor najmä:

  • zastupuje ministerstvo pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy, okrem prípadov, v ktorých je zastupovanie podľa tohto organizačného poriadku zverené iným organizačným útvarom ministerstva,
  • vypracováva právne stanoviská, okrem prípadov, v ktorých je vypracovávanie právnych stanovísk podľa tohto organizačného poriadku zverené iným organizačným útvarom ministerstva,
  • v spolupráci s príslušnými útvarmi ministerstva plní úlohy vyplývajúce pre ministerstvo zo zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov, najmä zabezpečuje predbežné prerokovanie nároku, zastupovanie pred súdom v prípade, ak sa poškodený domáha uspokojenia nároku na súde, a konanie vo veciach regresnej náhrady a realizuje žalobcom ich nároky podľa právoplatných rozhodnutí súdov,
  • v spolupráci s príslušnými útvarmi ministerstva plní úlohy vyplývajúce pre ministerstvo zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä zabezpečuje predbežné prerokovanie nároku, zastupovanie pred súdom v prípade, ak sa poškodený domáha uspokojenia nároku na súde, a konanie vo veciach regresnej náhrady a realizuje žalobcom ich nároky podľa právoplatných rozhodnutí súdov,
  • posudzuje a prerokováva návrhy zmlúv, dohôd a dodatkov s výnimkou služobných zmlúv, pracovných zmlúv a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, medzinárodných, medzivládnych zmlúv alebo dohôd vrátane ich protokolov, ktoré sa uzatvárajú v rámci pôsobnosti ministerstva,
  • zabezpečuje úlohy vyplývajúce zo zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ak nie sú v pôsobnosti iných útvarov ministerstva,
  • a vykonáva ďalšie činnosti v zmysle Organizačného poriadku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Právne predpisy súvisiace s agendou právneho odboru (prehľad na stránkach JASPI):

  • zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
  • zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

Postup oprávnených osôb

Postup oprávnených osôb pri uplatňovaní nárokov na „odškodnenie od štátu“.

Postup pri uplatňovaní nárokov oprávnených osôb na „odškodnenie od štátu“ upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kto zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci?

Podľa tohto zákona štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci

  1. nezákonným rozhodnutím,
  2. nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
  3. rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
  4. nesprávnym úradným postupom.

Ako majú postupovať žiadatelia pri uplatňovaní nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci?

Podľa uvedeného zákona, nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá uvedené náležitosti a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Každý nárok na náhradu škody podlieha osobitnému preskúmaniu ministerstvom, či sú splnené všetky zákonné podmienky. Pre možnosť postupu v zmysle uvedeného zákona je potrebné splnenie viacerých predpokladov.
Sú nimi:

  1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu,
  2. vznik škody a
  3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Kedy je možné sa obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti SR?

Príslušným orgánom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (právny odbor), ak:

  1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,
  2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej mociškodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci
  3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

V akých prípadoch právo na náhradu škody nevznikne?

Právo na náhradu škodu nevznikne napríklad v tých prípadoch, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama(podrobnejšie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Aký je spôsob a určovanie rozsahu náhrady škody?

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

  1. osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
  2. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
  3. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
  4. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Aké sú lehoty v týchto prípadoch?

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.