Základné informácie o konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva

Obsah

Podávanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva a konanie pred ním

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa považuje za obeť porušenia jej práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) alebo jeho protokolmi, môže podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) za podmienok stanovených priamo v Dohovore a v Rokovacom poriadku Súdu. Pokyny pre potenciálnych sťažovateľov a formulár sťažnosti sú podrobne uvedené nastránke ESĽP v slovenskom jazyku, ako aj v oficiálnych rokovacích jazykoch ESĽP, ktorými sú angličtina a francúzština, a v jazykoch ostatných členských štátov Rady Európy.​

Rovnako tam možno nájsť v slovenskom jazyku aj samotný text Dohovoru s jeho protokolmi.

Sťažnosť sa podáva výlučne na oficiálnom formulári​, ktorý si je možné zo stránky ESĽP stiahnuť alebo vytlačiť. Aby mohol ESĽP sťažnosť preskúmať, musia byť všetky časti formulára riadne vyplnené stanoveným spôsobom a musia byť predložené všetky potrebné listiny. Sťažnosti je možné podať na ESĽP len poštou (nie osobne, telefonicky, faxom, ani elektronicky). To znamená, že formulár sťažnosti v papierovej forme, obsahujúci originály podpisov sťažovateľa/ľov a/alebo splnomocneného zástupcu/ov, musí byť zaslaný poštou.

Na oficiálnej stránke ESĽP je sťažovateľom k dispozícii v slovenskom jazyku okrem formulára sťažnosti aj návod na jeho vyplnenie. Stránka tiež obsahuje odkaz na video s inštruktážou na vyplnenie formulára sťažnosti. Ak by formulár nebol riadne vyplnený, alebo by chýbali požadované prílohy, ESĽP môže odmietnuť zaregistrovať sťažnosť a táto nebude preskúmaná. Vzhľadom na to, že mnohé sťažnosti nie sú preskúmané pre nesplnenie formálnych náležitostí, vypracoval ESĽP zoznam najčastejších chýb pri podávaní sťažnosti, ktorého slovenský preklad zabezpečila Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP (Kancelária zástupcu).

Konanie pred ESĽP je písomné. Každú informáciu, ktorú si sťažovateľ praje dať ESĽP na vedomie, musí predložiť v písomnej forme. Každou sťažnosťou sa zaoberá najprv Kancelária ESĽP. Zaregistrované sú len tie sťažnosti, ktoré splnili všetky náležitosti podania. Na ESĽP prichádza ročne priemerne niekoľko desiatok tisíc sťažností, pri ich prejednávaní ESĽP zohľadňuje ich dôležitosť a naliehavosť a najzávažnejšie prípady skúma prednostne.

Zaregistrovanú sťažnosť preskúma právnik príslušnej sekcie ESĽP. Kancelária ESĽP môže požiadať o predloženie doplňujúcich alebo upresňujúcich informácií. Je dôležité odpovedať na každú výzvu z Kancelárie ESĽP. Každé oneskorenie alebo neodpovedanie na listy Kancelárie ESĽP, prípadne nepredloženie doplňujúcich informácií alebo dokumentov, môže byť posúdené ako prejav straty záujmu o preskúmanie veci. To môže viesť k nepreskúmaniu sťažnosti a k jej vyčiarknutiu zo zoznamu sťažností. Keď má ESĽP k dispozícii všetky informácie potrebné na preskúmanie sťažnosti, je sťažnosť pridelená jednej z jeho formácií: samosudcovi, výboru (zloženého z troch sudcov) alebo komore (pozostávajúcej zo siedmych sudcov). 

Právomoc ESĽP je obmedzená kritériami prijateľnosti vymedzenými Dohovorom, ktoré presne stanovujú kto, kedy a na čo sa môže sťažovať. Viac ako 90% sťažností predložených ESĽP je vyhlásených za neprijateľné. Preto je pred podaním sťažností vhodné si overiť, či namietané porušenie práv spĺňa podmienky prijateľnosti. Na stránke ESĽP je k dispozícii podrobná príručka o podmienkach prijateľnosti​v českom jazyku.

Sťažnosť môže byť vyhlásená za neprijateľnú rozhodnutím samosudcu, výborom troch sudcov alebo sedemčlennou komorou bez jej oznámenia dotknutej vláde. Rozhodnutie je v takomto prípade konečné, a teda ho nie je možné napadnúť akýmkoľvek opravným prostriedkom. 

V prípade, že ESĽP nerozhodne takýmto spôsobom, oznámi sťažnosť vláde a vyzve ju na predloženie jej stanoviska k prijateľnosti a podstate sťažnosti. ESĽP zároveň ponúkne stranám možnosť dosiahnuť urovnanie sporu zmierom. Konanie o zmieri je dôverné. V prípade, ak obe strany sporu súhlasia so zmiernym riešením prípadu, môžu sa obrátiť na ESĽP, aby navrhol podmienky zmieru.

ESĽP za určitých okolností môže vyčiarknuť sťažnosť zo zoznamu sťažností aj na základe tzv. jednostrannej deklarácie dotknutej vlády, a to aj napriek želaniu sťažovateľa, aby sa pokračovalo v preskúmavaní sťažnosti. Tento postup často nastáva v tých prípadoch, keď vláda vyjadrila na rozdiel od sťažovateľa súhlas so zmiernym riešením prípadu a následne (po odmietnutí zmieru zo strany sťažovateľa) v jednostrannom vyhlásení uznala, že došlo k namietanému porušeniu Dohovoru a zaviazala sa v ňom sťažovateľovi zabezpečiť primeranú nápravu.

V prípade, ak nedôjde k uzavretiu zmieru, ani k vyčiarknutiu sťažnosti zo zoznamu prípadov na základe jednostrannej deklarácie vlády, ESĽP skúma prijateľnosť a podstatu sťažnosti. Následne prijme rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti alebo priamo rozsudok o tom, či boli alebo neboli porušené práva sťažovateľa podľa Dohovoru. Prípady, ktorých podstata bola preskúmavaná v iných podobných prípadoch a viaže sa k nim ustálená judikatúra, prejednávajú výbory troch sudcov. Ich rozsudky nadobúdajú právoplatnosť dňom vyhlásenia. Ostatné prípady prejednáva sedemčlenná komora. Jej rozsudky nadobúdajú právoplatnosť po troch mesiacoch od ich vyhlásenia, okrem prípadov, kedy strany vyhlásili, že nepožiadajú o opätovné preskúmanie veci Veľkou komorou alebo naopak, ak jedna zo strán (alebo obe) požiadajú ESĽP o postúpenie veci Veľkej komore. O takejto žiadosti rozhoduje panel piatich sudcov. Žiadosti je možné vyhovieť len ak sa týka závažnej otázky výkladu alebo aplikácie Dohovoru alebo jeho protokolov alebo závažnej otázky všeobecného významu. Odmietnutím žiadosti o preskúmanie veci Veľkej komore rozsudok komory nadobudne právoplatnosť. V prípade jej akceptácie rozsudok nadobudne právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia Veľkou komorou.

Výkon rozsudkov ESĽP

​ESĽP nie je zodpovedný za výkon svojich rozsudkov. Akonáhle vyhlási rozsudok, zodpovednosť prechádza na Výbor ministrov Rady Európy​, ktorý má za úlohu dohliadať nad výkonom rozsudkov zo strany štátov. Konečný rozsudok je záväzný a štát je povinný ho vykonať. Dohovor mu ukladá povinnosť odstrániť alebo napraviť zistené porušenie Dohovoru, prípadne poskytnúť nápravu, ak nie je možné navrátiť pôvodný stav (restitutio in integrum). Voľba prostriedkov nápravy patrí štátu, ktorý má medzinárodnoprávnu povinnosť dosiahnuť požadovaný výsledok.
Medzi individuálne opatrenia patrí predovšetkým vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia určeného ESĽP v rozsudku, navrátenie do pôvodného stavu, vymazanie záznamu odsúdenia z registra trestov, udelenie povolenia na pobyt, atď. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie, zodpovednosť za jeho vyplatenie má Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Prostriedkom na navrátenie do pôvodného stavu je za určitých okolností obnova konania, resp. opätovné prerokovanie prípadu. Slovenský právny poriadok ju umožňuje v trestnom konaní (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku), občianskom konaní (§ 397 v písm. d) Civilného sporového poriadku), aj v konaní pred Ústavným súdom SR (čl. 133 Ústavy SR, § 216 zákona o ústavnom súde). Úlohou štátu je tiež prijať všeobecné opatrenia s cieľom predísť vzniku obdobných porušení Dohovoru v budúcnosti. Medzi všeobecné opatrenia patrí napríklad publikácia rozsudku v právnických periodikách, vzdelávanie sudcov, prokurátorov, polície a ďalších verejných činiteľov o judikatúre ESĽP, zmena legislatívy, zmena v aplikačnej praxi vnútroštátnych orgánov (najmä najvyšších súdnych inštancií) vo vzťahu k danej právnej otázke či organizačné zmeny v práci na súdoch (pri prieťahoch v súdnom konaní). 

Zástupca vlády Slovenskej republiky pred ESĽP

Záujmy Slovenskej republiky obhajuje v konaní zástupca vlády Slovenskej republiky pred ESĽP (zástupca vlády). Jeho úlohou v konaní je komunikovať s ESĽP v mene vlády Slovenskej republiky, predkladať v jej mene ESĽP stanoviská, oboznamovať ESĽP s obsahom slovenskej legislatívy, vysvetľovať kroky vnútroštátnych orgánov a sprostredkúvať ich stanoviská. Zástupca je teda „advokátom“ štátu – stranou v konaní, rovnako ako sťažovateľ. Zástupca sa sťažnosťou podanou ESĽP zaoberá až vtedy, keď mu ESĽP oznámi (notifikuje), že konkrétna sťažnosť bola podaná a po jej zaregistrovaní ESĽP začal skúmať podmienky prijateľnosti sťažnosti. Kým nie je sťažnosť oznámená vláde, zástupca nemá o jej existencii žiadnu vedomosť. Informácie o sťažnosti sa dajú získať len priamo na ESĽP. Po oznámení sťažnosti vláde prebieha celá komunikácia medzi sťažovateľom a zástupcom vlády výlučne prostredníctvom ESĽP.