english
Civilné právo
Súvisiace odkazy
Informácie o legislatívnom procese.
Vzory a poučenia pre súdyZoznam vzorov a poučení pre súdy.
Občiansky zákonníkInformácie o občianskom zákonníku.
Kolektívne žalobyInformácie o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.
Nové procesné kódexy
Prvého júla 2016 nadobúdajú účinnosť tri procesné kódexy –
Civilný sporový poriadok (PDF, 1 MB)(zákon č. 160/2015 Z. z.),
Civilný mimosporový poriadok (PDF, 823 KB)(zákon č. 161/2015 Z. z.) a
Správny súdny poriadok (PDF, 957 KB)(zákon č. 162/2015 Z. z.), ktoré nahradia doteraz platný Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.).
V záujme predchádzania prípadným výkladovým nejasnostiam novej právnej úpravy v aplikačnej praxi zriadilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky e-mailovú adresu, na ktorej je možné sa dotazovať k výkladu jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.) a Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.).
Zdôrazňujeme, že výklad Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky má výlučne nezáväzný charakter a nenahrádza právny názor vyslovený príslušným súdom, ktorý je jediným orgánom príslušným na interpretáciu ustanovení právnych predpisov v rámci ich aplikácie pri rozhodovacej činnosti v konkrétnom konaní (viďte § 2 ods. 2, 3 zákona č. 385/2000 Z. z.)
Vaše prípadné otázky zasielajte na e-mailovú adresu rekodifikacia.proces@justice.sk
Civilný sporový poriadok – Často kladené otázky
Súd dané konanie postúpi príslušnému súdu s odkazom na §9b ods.1 Exekučného poriadku v spojitosti s § 43 CSP.
Do úpravy CSP ani do ostatných nových procesných kódexov sa síce predmetné ustanovenie nepremietlo, štát však ostáva stranou sporu pre časť konania, v ktorom sa mu priznávajú určité práva/ukladajú určité povinnosti. Postup súdu pri nakladaní s finančnými prostriedkami, s ktorými hospodári súd, by mal zostať zachovaný.
Subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní
a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP – do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí
b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP.
Od 1.7.2016 musí byť podľa CSP strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Pri týchto osobách je naplnený kvalifikačný predpoklad o znalosti procesných práv a povinností, preto sa manudukačná povinnosť súdu nevyžaduje.
Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) OSP bolo nahradené ustanovením § 72 CSP. V tomto smere teda nedošlo k žiadnej zmene a otázka, kto koná za právnickú osobu, je zodpovedaná v osobitných predpisoch.
Zástupcom, ktorý je právnickou osobou, môže byť predovšetkým obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii. Ďalšiu kategóriu zástupcov tvoria právnické osoby s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). Do úvahy prichádza aj zastúpenie inou právnickou osobou, ktorá má postavenie všeobecného zástupcu.
Súd je v súlade s § 160 ods. 2 CSP povinný vždy poučiť stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Takéto poučenie má súd poskytnúť pri prvom úkone voči tej-ktorej sporovej strane.
Áno, intervenient sa môže v konaní nechať zastúpiť.
Zástupca zvolený do 30. júna 2016 môže stranu zastupovať v konaní aj po 1. júli 2016, ak ide o spor, resp. konanie, v ktorom je takéto zastúpenie prípustné. Po 1. júli 2016 môže „všeobecný zástupca“ konať len v prípadoch podľa 89 CSP. Ak ide o spor podľa § 90 CSP zastúpenie všeobecným zástupcom sa nepripúšťa. Ak ide o spor podľa § 91 CSP je prípustné zastúpenie len osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Námietky podľa § 5 CSP sa vždy uplatňujú v prebiehajúcom konaní. Nezapisujú sa do osobitného registra, sú súčasťou prebiehajúceho konania (§ 156 ods. 1, tretia veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy: „Ďalšie podania vzťahujúce sa na vec už zapísanú do súdneho registra sa len pripoja k súdnemu spisu v tej istej veci.“).
Inej osobe ako osobe uvedenej v § 97 ods. 1 CSP nie je možné kópiu záznamu z procesného úkonu vydať. Inému subjektu je možné takýto záznam za prítomnosti súdnej osoby prehrať.
Súd je povinný vyhotovovať záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku vždy keď koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie (§ 98 CSP), pričom subsidiárne ponecháva možnosť klasickej zápisnice, najmä na základe procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti konania podľa posúdenia súdu (§ 99 CSP).
Vec sa zapíše do súdneho registra „S“ v súlade s § 165a ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z.
Podrobnosti týkajúce sa zaznamenávania priebehu súdneho pojednávania a iných procesných úkonov súdu pomocou technických prostriedkov sú upravené v § 56 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z.
Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Aj v prípade, ak v CSP nie je ustanovená lehota na rozhodnutie, alebo vykonanie procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné. [pozri napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 135/09, ďalej napr. I. ÚS 251/2015, I. ÚS 381/2015 a iné; z právnej teórie napr. Ovečková, O. Určenie lehoty všeobecným spôsobom (legislatívne, výkladové a aplikačné problémy). Bulletin slovenskej advokácie, 2014, roč. 20, str. 32 – 40].
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Keďže nové procesné kódexy prinášajú pre strany (rovnako i pre súd) nové procesné práva a povinnosti, o týchto strany ešte poučené neboli. Strany treba poučiť v rozsahu, v akom sa ich procesné práva a povinnosti k 1. júlu 2016 menia.
Postavenie opatrovníka za účelom doručovania k 30.6.2016 zaniklo, súd s ním viac konať nemôže.
Je potrebné vychádzať z úpravy zakotvenej v § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.
Ak súd doručuje písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri, v súlade s prísnou objektívnou zodpovednosťou za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch platí, že ak sa na danú adresu súdu nepodarí písomnosť doručiť, považuje sa dňom vrátenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.
Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Okamih doručenia písomnosti je následne rozhodujúci pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia s ohľadom na príslušné ustanovenie CSP (s ohľadom napr. na to, či ide o rozhodnutie, ktoré je právoplatné doručením alebo napr. o rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie a pod.).
Ustanovenia CSP nezasiahli do právnej úpravy medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je SR viazaná. Akékoľvek medzinárodnoprávne záväzky SR (aj) v oblasti doručovania písomností do cudziny majú prednosť pred zákonom.
Právna úprava obsiahnutá v CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Miesto podnikania fyzickej osoby už nie je v označení subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže, ak žalobca nedisponuje údajom o trvalom pobyte žalovaného.
Pod pojmom webová stránka príslušného súdu rozumieme webovú stránku súdu, ktorá je súčasťou webového sídla Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (viď tu: https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/sud) . Priestor, ktorý sa Vám po výbere príslušného súdu zobrazí, považujeme za webovú stránku súdu. Žalobu, ktorú je potrebné v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejniť na webovej stránke súdu potom nájdete na ľavej strane v sekcii s názvom „Úradná tabuľa“.
Pod adresou uvedenou v § 106 CSP možno rozumieť adresu, ktorú uviedol sám adresát a taktiež adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, pokiaľ ide o fyzický osobu. Ak ide o doručovanie písomností právnickej osobe za adresu uvedenú pod § 106 CSP rozumieme adresu sídla právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
V zmysle ust. § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Žiadne z ustanovení CSP nevyžaduje doručenie uznesenia o odmietnutí odporu do vlastných rúk; jeho doručenie do vlastných rúk žalovaného tak prichádza do úvahy iba v prípade, ak to nariadi sám súd.
Pokiaľ sa pri doručovaní písomností na adresu do cudziny súdu vráti zásielka s poznámkou, že doručenie nebolo úspešné, uplatní sa v takom prípade fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Súd doručuje na obe uvedené adresy, nakoľko strana v záujme prevencie uviedla v Registri obyvateľstva SR, že sa zdržiava na oboch týchto adresách (trvalého aj prechodného pobytu). Z pohľadu doručovania druhej a ďalšej písomnosti bude následne určujúce, na ktorej z dvoch adries si adresát písomnosť prevezme – na danú adresu by mal totiž súd doručovať všetky svoje ďalšie písomnosti
V otázke zverejňovania Oznámenia o podanej žalobe vyvesenej na verejne prístupnej úradnej tabuli súdu, pokiaľ ide o formu tohto oznámenia, je problematika riešená v § 141 novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016.
Ustanovenie § 109 CSP je určené predovšetkým na ochranu práv adresáta a jeho cieľom je zveriť preberanie zásielok len subjektom, ktoré na to adresát výslovne splnomocnil alebo poveril. Na tento účel postačuje akékoľvek splnomocnenie, ktoré obsahuje predpísané náležitosti. Práve k zmareniu ochrany práv adresáta by mohlo viesť, ak by sa vyžadovalo pre každé konanie samostatné (špeciálne) splnomocnenie alebo poverenie, keďže adresát najmä ako žalovaný až do doručenia písomnosti súdu o konaní nemá vedomosť.
V zásade je vhodné poučiť strany v konaní o možnosti odpustenia zmeškania lehoty, ak už ale strana lehotu zmeškala, súd nemá možnosť ju poučovať.
Podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. CSP, a to aj vtedy, ak toto podanie nebude označené ako návrh na zmenu žaloby.
O prípustnosti zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP rozhoduje súd uznesením. Výrok uznesenia musí obsahovať informáciu o tom, či sa zmena žaloby na základe podania žalobcu (s uvedením dátumu podania a spisovej značky) pripúšťa alebo nepripúšťa. Z odôvodnenia by malo vyplývať, že súd podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, z akých dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a ostatné štandardné náležitosti.
Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať.
Pod pojmom „iný identifikačný údaj" možno rozumieť primárne taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od inej osoby, napr. údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom možno pod pojem "iný identifikačný údaj" subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo jej IČO.
Sudca môže určovať procesné lehoty vždy podľa vlastnej úvahy vzhľadom k hospodárnosti a efektívnosti priebehu konania.
Právna úprava konaní o opravných prostriedkoch obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré pripúšťajú uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu a iba v určitom štádiu konania o opravnom prostriedku. V ktoromkoľvek štádiu odvolacieho konania sú prípustné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany založené na právnych skutočnostiach, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, za predpokladu, že:
a) takáto právna skutočnosť spôsobila zánik alebo zmenu práva,
b) tvrdením takejto právnej skutočnosti sa namieta nedostatok procesných podmienok odvolacieho konania,
c) tvrdením takejto právnej skutočnosti sa namieta procesná vada odvolacieho súdu.
Ak je predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v označenom (úzko obmedzenom) rozsahu prípustné aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, resp. aj po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, potom je strana sporu povinná predložiť ich včas v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP. Odvolací súd môže sankcionovať ich nie včasné predloženie tak, že na ne neprihliadne. Aplikácia sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP) v odvolacom konaní teda prichádza v opísanom rozsahu do úvahy.
Sudcovská koncentrácia môže pôsobiť spätne do minulosti, a tiež i do budúcna. Pri spätnom pôsobení súd môže zisťovať, prečo strana dôkaz nepredložila už skôr a rozhodnúť, že na neskôr predložený dôkaz nebude prihliadať. Pri pôsobení do budúcna môže súd určiť lehotu na predloženie dôkazu s tým, že na dôkaz predložený po stanovenom termíne nebude prihliadať.
Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu.
Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania. K určitým otázkam výlučne procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany konania s procesným postupom súdu.
Ako príklad uvádzame: Súd môže vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že pripojí doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ak sa strana konania nevyjadrí, súd v takomto prípade rozhodne bez nariadenia pojednávania a strane sa nepriznáva možnosť podať odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods.1 písm. b)).
Podľa § 98 CSP sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Vyhlásenie rozsudku možno považovať za procesný úkon, pri ktorom súd koná so stranou, a to aj v prípade, ak bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP. O tomto procesnom úkone sa teda vyhotovuje záznam.
Nový CSP v tejto súvislosti v § 176 ods. 5 špecifikuje len „obrazové záznamy", „obrazové prenosy" a "zvukové prenosy". Pod ust. § 176 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je možné subsumovať aj zvukové záznamy, ktoré je možné vyhotovovať iba so súhlasom súdu.
Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 CSP). Ak žalobca niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu.
V situácii, ak napr. obe strany uvádzajú hodnotu nehnuteľnosti s drobným rozdielom – 10.000 eur a 10.500 eur alebo žalovaný žiadnu sumu neuvádza, obe strany sa zhodujú v cene nehnuteľnosti v rozsahu 10.000 eur (§ 186 ods. 2 CSP). Ak sa žalobcovi nepodarí preukázať tvrdenú cenu nehnuteľnosti, súd by mal vychádzať zo sumy vo výške, v ktorej sa tvrdenia strán zhodujú (pokiaľ nejde o spor, v ktorom je obrátené dôkazné bremeno, napr. v antidiskriminačných sporoch). Súd v týchto prípadoch nemôže nariadiť dokazovanie z úradnej moci.
V prípade, ak by strany podložili svoje tvrdenia znaleckými posudkami, ktorými by bola určená rozdielna hodnota, súd by mal nariadiť konfrontáciu znalcov na odstránenie rozporov zo znaleckých posudkov.
Výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov podľa § 187 CSP a je možné ho vykonať len na návrh strany. Je to výrazom dispozičného princípu a princípu formálnej pravdy, ktorá je typická pre civilný proces po 1. júli 2016.
Súd môže v prípade nejasného alebo neúplného tvrdenia požiadať stranu o dodatočné vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP). Žiadosť o dodatočné vysvetlenie nie je podmienená návrhom strany na vykonanie dôkazu, súd je oprávnený požadovať vysvetlenie kedykoľvek podľa svojho uváženia, napríklad pri predbežnom prejednaní sporu, výsluchu strany alebo pri iných procesných úkonoch.
CSP neupravuje formálnu stránku rozhodnutí do takých podrobností, k akým smeruje položená otázka. Je tak výslovne na úvahe sudcu, či relevantné ustanovenia uvedie v jednom odseku rozhodnutia a očísluje len tento odsek, alebo každé ustanovenie právneho predpisu uvedie v osobitnom odseku a očísluje každý z týchto odsekov.
Vyšší súdny úradník môže vydať iba rozhodnutie, na vydanie ktorého ho oprávňuje zákon a súčasne platí, že vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.
O schválení zmieru súd rozhoduje uznesením.
Každé rozhodnutie súdu vyhotovené po 01.07.2016 bude mať náležitosti podľa § 220 a nasl. CSP.
V takomto prípade je v zásade rozhodujúci okamih, kedy k podávaniu odvolania dochádza. Je možná situácia, kedy ešte v čase pred nadobudnutím právoplatnosti pôvodného rozhodnutia je doručený aj dopĺňací rozsudok a je možné ešte v lehote na podanie odvolania voči pôvodnému rozhodnutiu podať odvolanie už aj voči výroku dopĺňacieho rozsudku. Ak je však dopĺňací rozsudok doručený až neskôr, napr. aj po tom, čo už odvolanie voči pôvodnému rozhodnutiu bolo podané, ak nesúhlasíte s výrokom dopĺňacieho rozsudku, je potrebné podať samostatné odvolanie aj voči tomuto dopĺňaciemu rozsudku. Na dopĺňací rozsudok sa primerane vzťahujú ustanovenia o konečnom rozsudku, t.j. je proti nemu prípustné odvolanie a môže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
Výrok by mal znieť tak, že „Súd rozhodol, že pokračuje v konaní..“.
Novou právnou úpravou sa navrhuje ponechať režim uznesení ako preferovaných rozhodnutí procesnej povahy s primeraným použitím ustanovení o rozsudku tam, kde predkladateľ nepoužil odlišnú právnu úpravu v § 235 a nasl. CSP. Pri formulácií výziev súdu voči strane sporu je možné formou dedukcie nepriamo vychádzať napr. i z ustanovenia § 235 ods. 2 CSP, z ktorého možno vyvodiť, že uznesenie sa vydáva vtedy, ak sa ním nariaďuje nejaká povinnosť.
Hoci sa schváleným zmierom ukončuje konanie, ipso facto sa však nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ale ide o schválenie hmotnoprávnej dohody strán uzavretej v rámci súdneho konania.
V takomto prípade je potrebné rozlišovať dve procesné situácie:
a) Ak sťažnosť podá osoba mimo rámca existujúceho procesnoprávneho vzťahu (možno hovoriť o tzv. absolútne neoprávnenej osobe). Súd sa takým podaním nemusí zaoberať vôbec, lebo z hľadiska procesu taký „úkon“ vlastne neexistuje, nepožíva žiadnu procesnoprávnu relevanciu;
b) Ak sťažnosť podá osoba v rámci existujúceho procesného vzťahu, ale tento subjekt nespĺňa podmienky hypotézy § 240 CSP (možno hovoriť o relatívne neoprávnenej osobe). Môže ísť o subjekt, ktorý z uznesenia nemá žiaden „neprospech“, teda napadnuté uznesenie sa ho procesne nedotýka v takom zmysle, že by ho akýmkoľvek spôsobom ukracovalo. Podanie sťažnosti relatívne neoprávnenou osobou teda nevyvoláva žiadne procesné účinky a postačí, ak sa s touto skutočnosťou vysporiada súd v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej
V prípade, ak sa súdu nepodarí zabezpečiť stanovisko žalovaného k žalobe, súd nemôže skonštatovať nespornosť skutkového tvrdenia strán sporu, a teda bude musieť vždy nariadiť pojednávanie.
Výrok rozsudku znie: strana (žalobca/žalovaný) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
Lehoty sa v ustanoveniach CSP vyskytujú len výnimočne, a ak nie sú výslovne upravené, súd zákonnú lehotu nemá a určenie lehoty mu zveruje úprava s ohľadom na efektívnosť a hospodárnosť konania (čl. 10 CSP).
O nároku na náhradu týchto trov konania rozhodne sudca v uznesení, ktorým rozhodne o samotnej sťažnosti, pričom o ich výške rozhodne opäť vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Pri náhrade vzniknutých nákladov takejto osoby sa postupuje podľa ustanovenia § 259 CSP. Takejto osobe tak súd môže priznať iba „náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom“ (§ 258 ods. 1 CSP). Pri rozhodovaní o trovách konania súd následne postupuje v súlade s § 262 CSP.
O všetkých trovách konania (teda aj o znalečnom či svedočnom) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Výnimku predstavuje iba vyplatenie preddavku znalcovi na predpokladané náklady znaleckého dokazovania podľa § 253 ods.2 CSP.
Ustanovenia CSP nešpecifikujú pomery strany na podrobnejšie kritériá, ale ponecháva na sudcovi, ako všeobecne nastavené kritérium vyhodnotí. Ani po 1.7.2016 nie je vylúčené zisťovanie pomerov strany prostredníctvom Tlačiva na dokladovanie pomerov strany (zverejnené na stránke MS SR).
V súlade s § 262 ods. 1 rozhoduje o nároku na náhradu trov konania súd, aj bez návrhu, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne, v druhom kroku, v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Uvedené sa pritom analogicky, v súlade s § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, uplatňuje aj na exekučné konania.
Strana nemá povinnosť trovy vyčísliť, súd však môže strane uložiť povinnosť vyčísliť trovy konania (§ 150 ods. 2 CSP). Ak strana trovy nevyčísli, vychádza súd z obsahu spisu.
Podľa ustanovení CSP je potrebné riešiť zavinenie, ktoré vzniklo u niektorej zo strán konania. V otázke rozhodovania o trovách konania v prípade späťvzatia žalobného návrhu takéto konanie zavinil žalobca. Z procesného hľadiska má v danom prípade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovaný. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, sa rozhodne o nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu a následne v odôvodnení je potrebné uviesť, že o výške trov už nie je potrebné, s ohľadom na skutočnosť, že žiadne nevznikli (resp. si ich žalovaný neuplatnil), samostatne rozhodovať.
V zásade, aj pri zastavení konania treba rozhodnúť o náhrade trov konania, teda treba zisťovať procesné zavinenie zastavenia konania. Ak súd zistí, že žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 256 CSP a contrario).
Za trovy konania sa považujú aj trovy sporovej strany za jej právne zastúpenie, vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.
Od 1.7.2016 je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné postupovať v plnom rozsahu podľa ustanovení CSP.
Je potrebné postupovať podľa § 155 ods. 2 a 3 CSP v spojitosti s ustanovením § 253 ods. 1 CSP. Súd teda nariadi strane, ktorá písomnosť predložila, zložiť preddavok na trovy spojené s prekladom, inak ho zabezpečí sám. Ak však neuloží povinnosť takýto preddavok zložiť, znáša dané trovy neúspešná strana v súlade s § 262 ods. 1 CSP.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne v druhom kroku v súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Uvedené sa analogicky uplatňuje aj na exekučné konania.
Súdny poplatok za podaný odpor sa nevyrubuje na základe rozhodnutia ÚS SR, ktorým zrušil poplatky za námietky v exekučnom konaní a zdôraznil, že môžu byť nezákonným i poplatok za odpor.
O samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Osobitný výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku (odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške).
O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa § 255 či § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník.
V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu a následne v odôvodnení uviesť, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať, s ohľadom na skutočnosť, že už boli uhradené.
Aj napriek pôvodnej úprave OSP, ktorá takýto postup zakazovala, úprava CSP daný zákaz neobsahuje, v dôsledku čoho je možné platobný rozkaz doručiť i do cudziny (podľa nariadení a medzinárodných dohôd o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností).
V prípade, ak po 01.07.2016 došlo k späťvzatiu návrhu na vydanie platobného rozkazu, môže o ňom súd, ktorý platobný rozkaz vydal, rozhodnúť, avšak iba do uplynutia lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu, t.j. do okamihu, kedy by platobný rozkaz mohol nadobudnúť právoplatnosť (ak by súčasne proti nemu nebol podaný aj odpor).
Ak o späťvzatí návrhu na vydanie platobného rozkazu nestihne súd rozhodnúť do uplynutia lehoty na podanie odporu, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a podané späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyvolá žiadne právne účinky.
Áno, platobný rozkaz môže vydať aj vyšší súdny úradník vo svojom mene, v ktorom rozhodne ako o nároku na náhradu trov konania, tak aj o výške tohto nároku. Súčasne, iba proti výroku o trovách konania je prípustná sťažnosť.
§ 299 CSP prevzal ust. § 172 ods. 9 OSP. Tak ako doteraz súd platobný rozkaz vydať nemôže, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.
Súd v platobnom rozkaze rozhodne o trovách konania v súvislosti s uplatnením priznaného nároku; o zvyšných trovách konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
§ 265 ods. 1 CSP počíta s možnosťou rozhodnúť aj o časti uplatnenej pohľadávky, pričom zakaždým ukladá povinnosť rozhodnúť o trovách. Ide o rovnakú úpravu, ako obsahoval § 172 OSP.
Aj ak žalovaný už zaslal písomné vyjadrenie po doručení žaloby alebo žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ten bol zrušený a bolo nariadené pojednávanie, je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sú splnené predpoklady na jeho vydanie. Rozsudok pre zmeškanie je procesná sankcia za porušenie procesných povinností strany.
Ak žalobca súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a svoju neprítomnosť ospravedlní vážnymi okolnosťami, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP prípustné .
V zmysle § 292 CSP je potrebné pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučiť o možnosti zastúpenia; o jeho procesných právach a povinnostiach, a to nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti. Platobný rozkaz možno vo vzťahu k žalovanému považovať za prvý procesný úkon súdu, preto je potrebné spolu s ním doručiť i vyššie spomenuté poučenia.
O práve na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaným je spotrebiteľ, môže súd rozhodnúť platobným rozkazom vždy, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné podmienky súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou neobsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Pojednávanie na prejednanie sporu sa nariadi za predpokladu, že súd o uplatnenom práve nerozhodne platobným rozkazom; alebo ak platobným rozkazom rozhodol, ale ten bol zrušený v dôsledku podaného odporu.
Áno, podľa príslušných ustanovení CSP je možné neodkladné opatrenie nariadiť aj voči inej osobe, nielen voči sporovej strane.
Neodkladné opatrenie nariadené počas konania je nezlučiteľné s procesným neúspechom navrhovateľa vo veci samej. Pokiaľ nedošlo k jeho zániku alebo skôr, súd ho aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje (§ 335 ods. 1 CSP). Ak súd sám, ex offo pôvodné rozhodnutie nedoplnil, do 15 dní od doručenia rozhodnutia môže strana sama súdu v súlade s § 225 ods. 1 CSP navrhnúť doplnenie rozhodnutia. Ak návrhu súd vyhovie, vydá dopĺňací rozsudok, ktorý následne doručí.
Áno, poučenie v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP je súčasťou výrokovej časti súdneho rozhodnutia.
Je potrebná presná identifikácia veriteľa, v prospech ktorého je záložné právo zriadené. Uvedené sa týka tak rozhodnutia súdu o jeho zriadení, ako aj petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia doručí súd žalovanému (resp. osobe proti ktorej návrh smeruje) v zmysle § 331 ods. 1 CSP aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to vrátane všetkých jeho príloh. Iba takýto procesný postup umožní žalovanému (resp. osobe proti ktorej návrh smeruje) plnohodnotne realizovať právo na riadny opravný prostriedok a domáhať sa prieskumu vecnej správnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, keďže odvolanie je v tomto prípade prípustné podľa § 357 písm. d) CSP.
Uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom, stráca právne účinky (právoplatnosť a vykonateľnosť) právoplatnosťou kasačného rozhodnutia. Zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia sporovým stranám v zmysle § 238 ods. 2 CSP. Pokiaľ nie je v prípade sporových strán tento deň totožný (každej bolo uznesenie doručené v iný deň), nadobúda uznesenie právoplatnosť dňom „posledného“ doručenia, teda dňom doručenia poslednej zo sporových strán.
Jedným z nosných princípov CSP je princíp arbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP), ktorý neobmedzuje sudcov lehotami, avšak sudca musí dbať aj na ostatné princípy CSP, ako je napr. princíp hospodárnosti konania. Z uvedeného vyplýva, že súd zásadne nemá zákonom určenú lehotu na rozhodnutie o odvolaní ale musí dbať aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania a povahu daného konania.
O podanom odvolaní bude v danom prípade rozhodovať odvolací súd.
Nie, v zmysle § 370 ods. 1 CSP je prípustné späťvzatie žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie, iba do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Ak ide o nárok zo zmenky, ktorý sa uplatňuje v „klasickom“ konaní, teda nie formou návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, po 1. júli 2016 sa na konanie použije CSP.
Ak ide o návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, podľa § 471 ods. 2 CSP sa tieto konania dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP.
§ 372y OSP znie:
„Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
(3) Ustanovenie o možnosti uloženia pokuty podľa § 243b ods. 7 druhá veta sa použije len na dovolania podané po účinnosti tohto zákona.“
Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol vyhlásený dňa 23.12.2015.
Na konania o zmenkovom platobnom rozkaze sa použijú ustanovenia OSP účinné od 23.12.2015. Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do 22.12.2015, súd postupuje podľa OSP v znení do 22.12.2015. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do 22.12.2015, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
Takéto konanie je potrebné dokončiť podľa ustanovení OSP.
V zmysle § 471 ods. 3 CSP sa konania o rozkaze na plnenie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov.
Civilný mimosporový poriadok – Často kladené otázky
Po zmene pobytu účastníka konania sa vec postupovať nebude. Subsidiárne sa použije ustanovenie § 36 ods. 2 CSP (Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania).
Do úvahy by prichádzalo iba prikázanie veci z dôvodu vhodnosti a postup podľa § 4 CMP (Ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu).
Z dikcie § 325 CSP vyplýva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie. Ustanovenie § 362 CMP pritom z tejto konštrukcie predstavuje výnimku. Ak súd možnosť podľa § 362 CMP využije, mal by tak učiniť iba výnimočne ako posledné možné riešenie, pričom by mal súd skúmať, či účel, ktorý neodkladné opatrenie sleduje, nie je možné dosiahnuť samotným meritórnym rozhodnutím o odvolaní. S poukazom na § 357 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, nie je proti uzneseniu, ktorým súd ako odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie odvolanie prípustné.
Označenie účastníkov konania vyplýva primárne z hmotného práva.
Napr. v konaniach vo veciach výživného plnoletých osôb je účastníkom konania navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Ak ale podá osoba povinná platiť výživné návrh napr. na jeho zníženie, ďalšie konanie už bude nadväzovať na pôvodné konanie, to znamená, že účastníkmi konania budú tí, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní. V danom prípade by účastníkmi konania o zníženie výživného boli povinný a oprávnený.
Primerané použitie uvedených ustanovení CSP v rámci konania podľa CMP je možné.
Podľa § 41 CMP, pojednávanie nemožno odročiť za účelom vyhlásenia rozsudku; analogicky to platí aj pre uznesenie.
Nie, podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Trovami konania sú aj trovy štátu. Podľa § 58 CMP, súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu a o výške trov konania. Výšku súd určí v konečnom rozhodnutí a môže tak urobiť aj bez návrhu.
Povinnosť podľa § 180 OSP do nových procesných kódexov prevzatá nebola. Poručník ako aj opatrovník sa má, rovnako ako všetky ostatné súdnym konaním dotknuté subjekty, spravovať primárne základnými princípmi nových právnych úprav.
Súd by mal najprv ex offo iniciovať konanie o pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností a konanie o poručníctve podľa ustanovení CMP, so zreteľom na znenie § 138 ods. 3 CMP. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebná existencia právoplatného rozhodnutia o pozbavení rodičovských práv a povinností, následne je takéto rozhodnutie spôsobilé ovplyvniť okruh účastníkov konania vo veciach osvojenia, a teda rodičia dieťaťa už ďalej nie sú účastníkmi konania, ale je ním poručník.
Konanie o výkon neodkladného opatrenia nemusí súd bezpodmienečne nariaďovať pri každom nariadenom neodkladnom opatrení, súd by tak mal činiť najmä vzhľadom k okolnostiam prípadu.
Ustanovenie § 116 CMP predstavuje právo na informácie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred súdmi a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.
V zásade by bolo vhodné do návrhu na začatie konania o výžive maloletého uviesť výšku výživného. V tomto konaní však súd nie je viazaný návrhom, pretože toto konanie môže začať aj bez návrhu (§ 40 CMP). V zmysle zásady materiálnej pravdy určí výšku výživného súd (čl. 6 CMP: Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli).
Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 a nasl. CMP) neupravuje otázku nariadenia pojednávania, je potrebné aplikovať § 33 CMP, a teda pojednávanie nariadiť.
V otázke zverejňovania rozhodnutí počas dedičského konania vedeného notárom je miestom zverejňovania rozhodnutí úradná tabuľa konkrétneho notárskeho úradu, nie úradná tabuľa súdu. Popri úradnej tabuli notára sa zverejňuje aj na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
V prípade už začatého dedičského konania je potrebné vychádzať z ustanovenia § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý ustanovuje, že konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preto je potrebné vychádzať v celom rozsahu z ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok až do skončenia dedičského konania.
O trovách notára rozhoduje notár.
Poverenie notára na prejednanie dedičstva sa vzťahuje na celé konanie o dedičstve s výnimkou § 161 ods. 2 CMP:
„(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) rozhodnutie o začatí dedičského konania,
b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.“
Notár ako súdny komisár rozhoduje o povolení nahliadnuť do spisu.
Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 druhá veta CMP „Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní nie je dovolanie prípustné.“ V zmysle uvedeného teda platí, že súd by mal poučiť účastníkov konania nasledovne: proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom nie je dovolanie prípustné.
Exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je v súlade s ust. § 211 ods. 2 CMP subjektom oprávneným podať návrh na vykonanie dodatočného konania o dedičstve.
O uložení povinnosti účastníkovi konania zaplatiť súdny poplatok za konanie o dedičstve rozhoduje notár ako súdny komisár v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O schválení právneho úkonu maloletého dediča rozhoduje notár v konaní o dedičstve. Poverenie notára na prejednanie dedičstva sa vzťahuje na celé konanie o dedičstve s výnimkou § 161 ods. 2 CMP:
„(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) rozhodnutie o začatí dedičského konania,
b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.“
Maloletého bude v takomto prípade zastupovať procesný opatrovník ustanovený na realizáciu procesných práv a povinností procesne nespôsobilého účastníka konania v zmysle ustanovení § 68 a nasl. CSP. Takéhoto procesného opatrovníka ustanoví notár, uznesením v rámci konania o dedičstve.
Áno, štát je napr. v konaniach, ktoré sú zastavené pre nepatrný majetok, účastníkom konania v prípade rozhodovania o trovách notára ako súdneho komisára. Následne je štát aj aktívne legitimovaným k podaniu odvolania proti výroku rozhodnutia notára ako súdneho komisára o týchto trovách, a to, aby nedochádzalo k svojvôli pri rozhodovaní notárov o trovách.
Áno, súdny komisár je ako účastník konania oprávnený v uznesení uložiť súdu povinnosť uhradiť mu trovy konania z prostriedkov štátu a určiť mu lehotu na plnenie.
Notár ako súdny komisár je oprávnený v súlade s § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 104 CSP dožadovať iný súd o vykonanie výsluchu.
Novou právnou úpravou obsiahnutou v CMP zákonodarca vylúčil už v súčasnosti protiprávne pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony, keďže je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami.
Inštitút vzhliadnutia má vykonávať primárne sudca, nakoľko ide o priamy vnem sudcu, ktorý možno stotožniť s výsluchom na pojednávaní. Vo výnimočných prípadoch však môže poveriť vyššieho súdneho úradníka, čo mu umožňujú ustanovenia zákona o súdnych úradníkoch.
Ak umiestnený využije právo zvoliť si zástupcu, má právo dostať primeraný priestor na jeho zvolenie. Rovnako tomu bude i v prípade, ak umiestnený využije právo, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník.
Predmetné poučenie má byť svojím obsahom a spôsobom vhodné a primerané s ohľadom na pomery či zdravotný stav umiestneného. Ak umiestnený nie je schopný rozpoznať obsah a vážnosť poučenia, akokoľvek poučovať umiestneného nebude mať opodstatnenie.
CMP neupravuje samostatne konanie o schválení úkonu opatrovníka. Z tohto dôvodu je potrebné pri samotnom postupe v konaní použiť analógiu právnej úpravy konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých upravenej v § 111 CMP.
Podľa §299 CMP môže každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, navrhnúť, aby registrový súd zrušil zápis do obchodného registra. V zmysle citovaného ustanovenia zastávame názor, že návrh na zrušenie zápisu údajov podľa § 299 a nasl. možno podať aj vo vzťahu k historickým zápisom, ak ten, kto daný návrh podal, vie preukázať právny záujem.
Za predpokladu, že súd uznesením vyhovie návrhu o konaní o zrušenie zápisu údajov podľa § 299 a nasl. CMP bude takýto zápis zrušený ex tunc, teda bude sa naňho hľadieť akoby nikdy nebol nevznikol.
Medzi zákonom CMP a CSP existuje vzťah subsidiarity. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje iba demonštratívny výpočet povinností, ktoré súd môže neodkladným opatrením nariadiť, preto je možné vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako tie, ktoré upravujú § 365 až § 368 CMP.
Nová právna úprava rozširuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Kým podľa predošlej právnej úpravy bol osobou oprávnenou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, podľa CMP tak môže urobiť ktokoľvek, teda akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba.
Odvolanie proti uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 CMP prípustné je, a to s poukazom na ust. § 357 písm. j) CSP.
Správny súdny poriadok – Často kladené otázky
Pri jednotlivých úkonoch v konaní môže advokáta, v súlade s § 16 ods. 2 ZoA zastúpiť aj advokátsky koncipient. Popri iných podmienkach výkonu substitúcie oprávňuje advokátskeho koncipienta zastupovať advokáta v konaní pred okresným súdom najskôr po uplynutí troch mesiacov koncipientskej praxe a v konaní pred krajským súdom najskôr po uplynutí šiestich mesiacov koncipientskej praxe. Advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Oprávnenie advokáta dať sa substitučne zastupovať iným advokátom alebo poveriť jednotlivými úkonmi právnych služieb advokátskeho koncipienta vyplýva priamo zo zákona. Súhlas sporovej strany ako klienta nie je potrebný. Zastúpenie advokáta iným advokátom alebo advokátskym koncipientom však nie je možné, v súlade s § 16 ods. 3 ZoA proti vôli klienta.
Za predpokladu, že uznesenie valného zhromaždenia občianskeho združenia alebo iný správny akt občianskeho združenia bude mať súkromnoprávnu povahu, ochrany proti nemu sa bude možné domáhať v civilnom sporovom konaní. Ak tieto správne akty budú mať verejnoprávny charakter, ochrany proti nim sa bude možné domáhať v správnom súdnom konaní, podaním všeobecnej správnej žaloby.
V súlade s princípom arbitrálneho poriadku nové procesné kódexy umožňujú sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie. Ak lehoty nie sú výslovne upravené, súd nemá zákonnú lehotu a určenie lehoty mu zveruje CSP s ohľadom na efektívnosť a hospodárnosť konania.