Vykonávanie dôkazov

V prípade potreby vykonať určitý dôkaz v cudzine prichádza do úvahy niekoľko možností ako postupovať a to v závislosti od konkrétneho štátu. V prípade členských krajín Európskej únie (s výnimkou Dánska) sa postupuje podľa ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach je zamerané na zlepšenie, zjednodušenie a urýchlenie spolupráce súdov pri vykonávaní dôkazov.

Príslušným orgánom zmluvných štátov Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach (Haag 18. marca 1970, vyhl. č.129/1976 Zb.) resp. Dohovoru o civilnom konaní  (Haag 1. marca 1954, vyhl. č. 72/1966 Zb.), ktoré nie sú členskými štátmi EÚ sa zasiela žiadosť o vykonanie dôkazu podľa jedného z týchto dohovorov (primárne podľa Dohovoru z roku 1970). 

Ak daný štát nie je zmluvnou stranou žiadnej mnohostrannej medzinárodnej zmluvy, súdy pri vykonávaní dôkazov postupujú podľa príslušnej dvojstrannej medzinárodnej zmluvy a ak takáto neexistuje, v prípade bezzmluvného styku prichádza na rad osobitný postup (zasielanie tzv. diplomatickou cestou) podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch (Viedeň 24. 4. 1963, vyhl. č. 32/1969 Zb.).